unforgiven

Dlane plné črepov

po zápästí steká sladká krv

nevinné pohľady lačných démonov

chodím bosý územím svojej duše v ktorej som len hosť

embargo poznania utícha až pod rúškom nahej tmy

sen nespĺňa moje sny

emócie prechádzajú túžbami

vrátiť sa ?

odkiaľ a kam – optický klam

chováš v sebe kŕdeľ nenásytných spoznaní

skúsiť urobiť ďalší  krok

vzlietnuť – letieť do blata ešte nespadnúť

cítim tvoju krásu

cítim, viem že ju cítiť smiem

reflex dvíha viečka na ktorých ma unesieš

polnočný smiech – v popolníku život dohára

netvrdím že všetko viem

tieto črepy z dlaní rád ti odnesiem.