Čierna báseň – čierna ako dážď
čierna báseň – čierna ako plášť
čierne hroby našich vín
prítomnosť je čierna ako prímes čiernych horkých slín
čierne prádlo – čierny tieň
dotyk čiernych pier – radšej nie
spánok už nevie čo je noc
čierna ruža kvitne v čiernej tme
ruky sú prázdne
k zemi rúti sa čierny chrám
na kríži Spasiteľa prázdne miesto ostalo
veriaci však idú stále ďalej
po kvapkách steká čierny vosk
núdzový východ prestal hriať
srdcom kričí cudzí skrat
v uzavretí vlastnej čiernej hmoty
odpieram si tento pohyb – v tichu tejto hry
- Vo svete ťažkých čiernych slov
umieram s tichou modlitbou
v lámavom svetle dnešnej éry
kyanid si tyká s menom ťažkej atmosféry
keď krč je v nás
- jeden krát pomýlený a svetlo nechce von
čierne zvrátené predstavy nočných motýľov
tlkot sŕdc na čiernych chodníkoch
vyzlečení vtáci umierajú v tichu čiernych pomníkov
Komentáre