Kvety zla – pera prasknutá
spomienky? – či tiché predstavy
samote zvykám si
sviatok poslednej úprimnosti
na kolenách prímam
už nevládzem dýchať
Bledosťou bledých dní
dostal som sa na pokraj svojich síl
za múrom som ja
drahý Salieri moja krv od zajtra
vaša bude ozdoba
bez duše – bez jazyka
zbitý a unavený
sám sebou pokorený
hlasom svojho srdca zaspávam
V boxe na schránky bytostné
suchý mráz zhasol sviece polnočné
nik už nevráti to čo mal tak rád
čo po ňom ostane – pár zbierok, túžby či sklamanie
Nehovor už nič keď nemáš čo povedať
skrotil som svoj oheň
dlaňami som skúšal rieku naberať
život je sen v ktorom každý z nás
veľa krát umieral
Komentáre
Dlaňami som skúšal rieku naberať...