unforgiven

Vyzlečený so svojich predstáv stojím v opustenej miestnosti

celkom sám, páchnuc nahotou, rozjímam nad svojimi dobrými skutkami, ktoré som ešte nestihol urobiť.

Made in demokracia – Kosovo

V túto noc Kristovým ranám už nikto neverí

človek umiera v tichom povetrí

zástupom šíri sa čudný pach

milenci sú si odsúdení – v tom čase keď dávam viac

na chladnom zábradlí chýba dotyk dvoch rúk

v nehybnom čase smútku mŕtvych múz

- v tento deň Kristovým ranám už nikto neverí

svet sa zbláznil

svetlo prestalo rásť

dovetok smutnej básne – v hlase cudzí hlas

čas po čase stráca dych

mozog prestal svoju rolu vážne brať

kto je víťaz – kto je kat

kto z vás chce sa ešte prvý smiať

nenávisť strieda strach

zastrelené predstavy

na podlahe svieti ,, krížový hák ,,

odťaté ruky – tvár nemá svoju tvár

jazyk kričí ,, hajl ,, - korupcia myslenia

príliš veľa úlomkov skla v bosých chodidlách nášho videnia