Requiem

Ešte chvíľu žiť a nemať strach

ohňom lásky srdce zapĺňať

ešte stále žiť – žiť a zápoliť

náhle v tom čase pokroku niekto o mne sníva

V objatí strachu a choroby

píšem verše posledné

čo objavíš ich ako náhodné

tak načo myslíš človeče?

V chudobnom  objatí

smrť sa ku mne tvárou obráti

náhle som ostal sám

svieca dohára slzy voskové v tichu dychu

počuť hlasy hrobové

Ježišov výzor na kríži

spoveď nemá váhu tiel

tajomné ozveny

dunivé útoky divých včiel

Skúsiť siahnuť na nebesá

v slovách už dávno odviatych kolíšem svoj hnev

pod úškrnom smiechu opitý

strácam zábrany, ktoré posiela mi Boh z iných sfér