Podvrh

Je úprimnosť najlepšia

či je to len ďalšia tichá lož

je úprimnosť spravodlivá

či je to len chladný skvost

hľadíš sám sebe do duše

skrz bolestný pohľad samoty

počuješ plač – vidíš pár prázdnych rán

tých smutných vrán na duši

vidíš bohatých prevážať sa na drahých autách

vidíš žobrákov prosiť o kus chleba s blatom na topánkach

hľadíš na svet z mnohých strán

ktorá je tá správna – zváž to sám

snáď ti svet časom ukáže tú správnu tvár

- je úprimnosť najlepšia

či je to len nepozvaný hosť

chceš ma trápiť v svojom sne

snažíš sa vykrvácať mojim srdcom

usínaš mojim spánok – komu tým pomôžeš

- Už necítiš bolesť – už necítiš smäd

týraš samú seba

tak prosím ostaň – alebo choď preč

- Kde zaniká duša tam zanikáš i ty

tvoje telo medom poliate – v rukách pár črepov ešte držíš

tých boľavých chvíľ

v svojich rukách pokúšaš sa udržať si

len tie pekné dni

- pohľad z náprotivnej strechy je tak zahmlený

je vidno len nekonečný obzor v čase bez nehy

svet by bol krajší – keby nebol tak zákerný