unforgiven

Znova ktosi zhasol a ja som sa ocitol v absolútnej tme.

- Nie, ja nie som rozmaznaný, ale táto tma

znamenala predzvesť niečoho zlého. Všetko zrazu stratilo význam.

Moje srdce pracovalo ako po elektrickom šoku – úplne všetko je so sekundy na sekundu v ťahu.

Ktosi na mňa zakričal – no ten hlas znel tak cudzo.

Vlastne som ho poznal, ale nemal som záujem naň reagovať.

Veď aj načo keď okolo mňa bola ťažká chladná tma a všetko stratilo svoj pravý význam.

Posledná cigareta na koniec dňa – po cigarete na mňa čaká už len nechutná prázdna tma.

Vyzlečený so svojich predstáv stojím v tme páchnuc nahotou zbitý a unavený.

Stop – už ani krok; veď po tme sa ani veľmi kráčať nedá.

načo mrhať tou trochou energie čo mi ešte ostal.

-         Zastavte svet !! Je čas vystúpiť.

-         Nič nie je dobré.

Pád; po páde už len prach.

Smrdí to tu vraždou – povedal by človek, keby mohol rozmýšľať.

zapaľovač chytá iskru po iskre – v ovzduší cítiť zápach plynu.

Ešte hlt vína a potom ,, bum ,,.

Tak sa už končí flám – už som jednou s tých čiernych vrán

tuším odlietam – kam ?? – to vie len náš pán. Počuť skladbu záverečnú

tak sa tu majte – ja odchádzam.

- Nedopité víno, nedopitý čaj.

V ňom pláva môj trpký žiaľ.

Anjeličku strážnickú opatruj tú cudziu dušičku

tú moju už nič nezachráni – moja sa už v kotly varí

troška to bolí, ale ja to vydržím.

- Srdiečko zjazvené po rokoch navždy zlomené

zase som niečo nepochopil.

- To už tak býva, že raz všetko a ani nevieš prečo stratí svoj význam.